Transcription

SYMPÓZIÁ, KOLOKVIÁ, KONFERENCIEPRACOVNÝ SÚDNYPORIADOK(nová právna norma v oblastipracovného práva)Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanejdňa 7. novembra 2014 organizovanej riešiteľským kolektívomprojektu VEGA reg. č. 1/0151/14Univerzita Komenského v BratislavePrávnická fakulta2014

Vedecký garant:prof. JUDr. Robert Schronk, CSc.Recenzent:JUDr. Juraj Hamuľák, PhD.JUDr. Michal Kuril, PhD.JUDr. Vladimír Minčič, PhD.Zostavovateľ:JUDr. Juraj Hamuľák, PhD.CIPPracovný súdny poriadok (nová právna norma v oblastipracovného práva) : zborník príspevkov z vedeckej konferenciekonanej dňa 7. novembra 2014 organizovanej riešiteľskýmkolektívom projektu VEGA reg. č. 1/0151/14 / zostavovateľJuraj Hamuľák – 1. vyd. – Bratislava : Univerzita Komenskéhov Bratislave, Právnická fakulta, 2014. – 112 s.(Sympóziá, kolokviá, konferencie)ISBN 978-80-7160-389-4 349.2 * (437.6)pracovné právo - Slovenskopracovné spory – riešeniazborníkyZborník neprešiel jazykovou korektúrou, za vecnú aj formálnu stránkupríspevkov zodpovedajú autori.Zborník je financovaný z prostriedkov projektu VEGA reg. č. 1/0151/14. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2014ISBN 978-80-7160-389-4

ObsahÚvodné slovo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5Program konferencie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6K niektorým aspektom riešenia individuálnych pracovných sporovRobert Schronk . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8Prečo zriadiť pracovné súdyJuraj Borgula . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16Právna úprava riešenia sporov v pracovnom práve – stav „de legelata“Juraj Hamuľák . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19Konania vo veciach opravných prostriedkov v dávkových veciach sociálneho zabezpečeniaZuzana Macková . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25Historický exkurz do pracovného súdnictvaMária Nováková . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39Problémy pri tvorbe právneho predpisu v administratívnoprávnej praxi a možnosti riešeniaLadislav Hrtánek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48Kolektívne pracovné spory a právoVojtech Tkáč . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Riešenie pracovnoprávnych sporov - minulosť, súčasnosť, budúcnosťVladimír Minčič . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70Pracovný súdny poriadok v kontexte vybraných medzinárodných záväzkov slovenskej republikyJozef Kšiňan . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 783

Procesnoprávna úprava riešenia pracovných sporov vo vybraných krajinách svetaJozef Pavol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88Alternatívne riešenie sporov v pracovnom práveLenka Trnkusová . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 96Interakcia pracovného práva a civilného práva procesnéhoAndrej Poruban . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1044

Úvodné slovoVážené dámy, vážení páni,vedecká konferencia, ktorej sumárom je tento zborník je prvým výstupom v rámci riešenia grantu VEGA pod názvom Pracovný súdny poriadok (nová právna norma v oblasti pracovného práva). Cieľom výskumuje poukázať na potrebu extrahovania právnej úpravy postupu účastníkovpracovnoprávnych vzťahov pri riešení pracovných sporov z právnej úpravy civilného procesu. Okrem iného je našou vedeckou úlohou odôvodniťopodstatnenosť kodifikácie samostatného pracovného procesného právneho predpisu a tým podčiarknuť jeho prínos pre potreby aplikačnej praxe.Zborník pozostáva z vedeckých štúdií zameraných na základnú problematiku právnej úpravy pracovného práva procesného z pohľadu histórie, súčasnosti i možného vývoja v budúcnosti. Vychádzajúc z charakteru riešiteľskej úlohy je možné definovať základnú premisu stanoveného cieľa akosnahu o skvalitnenie právneho poriadku Slovenskej republiky, poskytnutie komplexného pohľadu na otázku právnej úpravy procesných podmienok riešenia sporov z pracovnoprávnych vzťahov. Za značný prínos považujeme i účasť autorít z oblasti právnej vedy na jedenej strane a zástupcov príslušných zamestnaneckých a zamestnávateľských organizácií nastrane druhej, pretože najmä skúsenosti z aplikačnej praxe môžu posúvaťvpred i vývoj právnej vedy.Veríme, že spracované témy, načrtnuté problémy i predložené návrhyde lege ferenda, ktorú sú súčasťou vedeckých príspevkov tohto zborníkasa stanú predmetom odbornej diskusie na túto tému v širokej verejnosti.JUDr. Juraj Hamuľák, PhD.zostavovateľ zborníka5

Program konferencie09:30 - 10:00Prezentácia účastníkov10:00 - 10:05Otvorenie vedeckej konferencieprof. JUDr. Robert Schronk, CSc., vedúci projektu10:05 - 10:20 K niektorým aspektom riešenia individuálnych pracovných sporovprof. JUDr. Robert Schronk, CSc.Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta10:20 - 10:35Procesná autonómnosť pracovného práva - Quo adis ?JUDr. Michal Kuril, PhD.Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta10:35 - 10:50Prečo zriadiť pracovné súdyIng. Juraj BorgulaZväz strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky10:50 - 11:00Diskusia k predneseným príspevkom11:00 - 11:30Občerstvenie11:30 - 11:45 Konania vo veciach opravných prostriedkov v dávkových veciach sociálneho zabezpečeniaJUDr. Zuzana Macková, PhD.Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta11:45 - 12:00Historický exkurz do pracovného súdnictvaJUDr. Mária Nováková, PhD.Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta12:00 - 12.15Problémy pri tvorbe právneho predpisu vadministratívnoprávnej praxi a možnosti riešeniaJUDr. Ing. Ladislav Hrtánek, PhD.Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta12:15 - 12:30 Diskusia k predneseným príspevkom12:30 - 13:006Obed

13:00 - 13:15Kolektívne pracovné spory a právoprof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta13:15 - 13.30 Riešenie pracovnoprávnych sporov - minulosť, súčasnosť, budúcnosťJUDr. Vladimír Minčič, PhD.Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta13:30 -13.45 Právna úprava riešenia sporov v pracovnom práve– stav „de lege lata“JUDr. Juraj Hamuľák, PhD.Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta13:45 - 14.00Diskusia k predneseným príspevkom14:00 - 14.15 Pracovný súdny poriadok v kontexte vybranýchmedzinárodných záväzkov SRMgr. Jozef KšiňanUniverzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta14:15 - 14:30 Procesnoprávna úprava riešenia pracovných sporov vo vybraných krajinách svetaMgr. Jozef PavolUniverzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta14:30 - 14.45Alternatívne riešenie sporov v pracovnom práveMgr. Lenka Trnkusová.Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta14:45 - 15.00Diskusia k predneseným príspevkom15:00UKONČENIE VEDECKEJ KONFERENCIE7

K niektorým aspektom riešeniaindividuálnych pracovných sporovRobert SchronkUniverzita Komenského v Bratislave, Právnická fakultaAbstrakt: V predmetnom príspevku sa autor zamýšľa nad aspektmiriešenia individuálnych pracovných sporov v troch základných rovinách. V prvom rade na pozadí zmien v spoločnosti po roku 1989 uvádza základné všeobecné poznámky k aktuálnemu stavu problematiky. V rámci druhej posudzovanej roviny sa venuje problematikeprávneho štátu a kvalite právnej úpravy, pričom definuje jej vplyvna rozhodovaciu činnosť súdov. V rámci úvah nad problematikouriešenia individuálnych pracovných sporov sa autor taktiež venujeinštitucionálnemu zabezpečeniu rozhodovania pracovných sporov.Abstract: In this contribution, the author examines aspects of dealing with individual labor disputes at three basic levels. Firstly, thebackground changes in the company since 1989 provides basic general comments on the current state of the problem. In the second plane under consideration is given to issues of law and the quality oflegislation, outlining its impact on decision-making activities of thecourts. In considering the issue of dealing with individual labor disputes, the author also deals with institutional decision ensuring labor disputes.Kľúčové slová: pracovnoprávne vzťahy, individuálne pracovnéspory, pracovné súdy, právny štát.Key words: labor relations, individual employment disputes, laborcourts, the rule of law.1 ÚvodVážené kolegyne, vážení kolegovia, z názvu našej vedeckej konferencievplýva, že by sme mali hovoriť predovšetkým o systéme súdnictva a riešení pracovnoprávnych sporov. Tomu zodpovedá aj názov môjho príspevku uvedený v programe. Dovoľte mi však, aby som stručne povedal niekoľko nesúvislých viet aj o niektorých skutočnostiach, ktoré v širších súvislostiach determinujú činnosť súdov a ich rozhodovanie v pracovnoprávnych veciach. Vedie ma k tomu aj alebo najmä skutočnosť, že o niekoľko8

Robert Schronkdní si pripomenieme 25. výročie Novembra 1989. Niektoré moje poznámky sa možno budú zdať príliš všeobecné alebo z príliš širokým záberom ale„všetko so všetkým súvisí“.Pracovnoprávne vzťahy sú len určitým subsystémom spoločenských vzťahov. A ako som nie tak dávno pri inej príležitosti uviedol, nemôžeme urobiťporiadok v subsystéme, ak je rozložený, ak je v rozklade, celý systém. Áno, napapieri môžeme narysovať krásne zásady. Na papieri vyzerali možno dobreaj socialistické utópie a vyzerajú dobre aj teórie o demokracii a demokratickyriadenej spoločnosti. Nesmieme však zabúdať, že všetky tieto teórie realizovalalebo realizuje ten, ktorého nazývam „desaťtisícročný človek“.Časové možnosti umožňujú vyjadriť sa len k niektorým aspektom, aj tolen tézovite. Budú to predovšetkým:a) November 1989 a súčasnosť (všeobecné poznámky k aktuálnemustavu),b) právny štát a kvalita právnej úpravy (ktorá ovplyvňuje rozhodovaciu činnosť súdov),c) inštitucionálne zabezpečenie rozhodovania pracovných sporov.2 November 1989 a súčasnosťPo „století páry“ prišlo storočie dvadsiate. Erich Maria Remarque v jednom zo svojich románov napísal, že keby sa človek nad 20. storočím nezasmial, musel by sa zastreliť. Od masového priemyselného zabíjania ľudí saveda a technika posunuli miľovými krokmi ďalej, takže dnes nie je problém za niekoľko sekúnd zničiť celú zemeguľu. Prehnane zdôrazňujem tieto skutočnosti, pretože napriek nespornému civilizačnému pokroku vo svete existuje stále väčšia sociálna nespravodlivosť, nerovnomerné prerozdelenie bohatstva, bohatí sú stále bohatší a chudobní chudobnejší. Žijemev jednej z najvyspelejších častí sveta a životné a pracovné podmienky obyvateľov niektorých iných svetadielov si nevieme ani predstaviť. Pritom vyriešiť aspoň tie najkrikľavejšie prípady sociálnej nerovnosti, biedy a hladu by pomohlo len zopár percent zo sumy, ktorá sa každoročne vydáva nazbrojenie. To nie je žiadna fráza, to je fakt (môžem tiež pripomenúť kľúčovú myšlienku z Ústavy Medzinárodnej organizácie práce – „Sociálna spravodlivosť je podmienkou mieru všade na svete“).Nikdy doposiaľ nemal človek také možnosti ako v posledných desaťročiach. Avšak spojenie súčasnej vedy a techniky a desaťtisícročného človeka, môže nakoniec viesť až k jeho sebadeštrukcii. Snáď najlepšie to vystihujú slová Alfreda Hitchcocka, ktorý povedal krásnu vetu: „Nadzvukovélietadlá sú dôkazom, že technika predbehla varovné slová.“V novembri 1989 nám spievali, že pravda a láska zvíťazí. Láska k peniazom už zvíťazila. Na otázku rímskeho klasika Petronia: „Quid faciant leges,9

Robert Schronkubi sola pecunia regnat?“ („Načo sú zákony tam, kde vládnu peniaze?“) je jednoduchá odpoveď. Na to, aby tých peňazí bolo ešte viac. Aspoň pre niektorých.Pokiaľ ide o víťazstvo pravdy, tu musíme byť trpezliví. Túto otázku vidím historicky, vo vývoji. Aj Majster Hus mal pravdu a upálili ho. Ale neuplynulo ani celých 600 rokov a Vatikán ho rehabilitoval.Martialis – jeden z klasikov starého Ríma – povedal: „Fortuna multis dat nimis, satis nulli.“ („Štastie mnohým dáva priveľa, no nikomu niedosť.“). Egoizmus a nenásytnosť (ja poviem priamo pažravosť, jemnejšiechamtivosť), to je to, čo stále poháňa desaťtisícročného človeka. Mať stále viac a viac bez ohľadu na všetko, na deti, na ich budúcnosť a budúcnosťcelého sveta. Súčasná kríza, to je kríza hodnôt. Pritom celosvetovo vidímetie obrovské rozdiely v úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja a vo výške životnej úrovne, čo v konečnom dôsledku môže priniesť nezvládnuteľnéproblémy (imigranti, rast extrémistických hnutí atď.).Určite aj dnes znejú pre mnohých prinajmenšom naivne slová svätéhoCypriána, cirkevného učiteľa a biskupa v Kartágu, žijúceho zhruba v rokoch 200 až 258 nášho letopočtu, ktorý už v 3. storočí povedal: „Nesmiemesa snažiť získať všetko. Rozdeliť, vzdať sa, to je jediná schodná cesta preinteligentné ľudstvo.“ (aj na toto nadväzovali niektorí predstavitelia cirkviv 11.-12 storočí, neskôr v druhej polovici 20 storočia „teológia oslobodenia“v južnej Amerike, arcibiskup Romero).Ako som povedal, človek chce stále viac a viac – neustále počúvame a čítame o raste ekonomiky, raste HDP, raste spotreby. O ľudských hodnotáchtoho počuť dosť málo (a ak o ľuďoch, tak ako o ľudských zdrojoch). Rast,rast, rast - bez ohľadu na všetko. Bez ohľadu na klimatické zmeny (nemôžem veriť vyhláseniam, že ide o prirodzené opakujúce sa zmeny klímy, tieprebiehali vždy minimálne niekoľko storočí a nie počas života jedného človeka). Rast bez ohľadu na kontaminované životné prostredie, ohrozenýľudský genofond (umelé oplodnenia, rizikové tehotenstvá, nárast alergiía chorôb, osobitne psychických).November 1989 priniesol zmeny predovšetkým v dvoch oblastiach –spoločensko-politickej a v oblasti vlastníckych vzťahov. Zmeny, ktoré ľudia požadovali v novembri 1989 na námestiach, boli nevyhnutné (sloboda,demokracia, ľudské práva). O bezuzdnej privatizácii, korupcii, nezamestnanosti, bezdomovcoch a rozkrádaní eurofondov a štátneho rozpočtu všakvtedy drvivá väčšina ľudí ešte ani netušila. O tom, ako sa situácia vyvinula a aká je situácia v oblasti hodnôt v súčasnej spoločnosti (nielen u násale aj vo “vyspelých demokraciách”), myslím si, nie je potrebné veľa hovoriť. Preto len telegraficky:- hodnotový systém a jeho praktická realizácia sa odvíja už od reálneho fungovania politického systému vrátane spôsobu financovaniapolitických strán (vyjadrené heslovite – igelitka s miliónmi za vládyHZDS, finančné skupiny, prepojenie “politika – biznis” všade vo svete, aj v kontexte globalizácie),10

Robert Schronk-korupcia (podľa nedávnej správy EU je SR na 24. mieste odspodutabuľky, nasledujú už len Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Taliansko), zneužívanie verejných financií a hospodárenie so štátnym rozpočtom (eurofondy) a “love me tender” (to ovplyvňuje aj podnikateľskú sféru, ktorá musí počítať s úplatkami – viď prakticky celosvetové škandály Siemensu spred niekoľkých rokov, tunel v tunely Branisko, aktuálna situácia v zdravotníctve a ďalšie),- politická kultúra prezentovaná v médiách (momentálne najaktuálnejší príklad z Českej republiky),- budovanie “rozvinutej konzumnej spoločnosti” a “premývanie mozgov”, osobitne detí, žiakov a študentov (“pakultúra” - film, televízia, reklama). Aké pozitívne hodnoty a odkiaľ má čerpať mládež,kde môže vidieť nejaký pozitívny príklad alebo vplyv? Že by to bolitie treťotriedne filmy plné násilia alebo rôzne reality show? Tzv. celebrity? Návšteva futbalových štadiónov? Aká je situácia na základných a stredných školách vieme. Kto má záujem na vzdelanom, inteligentnom, informovanom a rozhľadenom občanovi? Výrobcoviaa poskytovatelia služieb? Producenti v “šoubiznise”? Politici?- miluj blížneho svojho ako seba samého, zdá sa, v praxi celkom nefunguje. O niektorých cirkvách a pôsobení ich orgánov, osobitne vovzťahu k štátnym orgánom za posledných 25 rokov, radšej pomlčme.V závere zjednoduším - kde sa rešpektujú pravidlá slušnosti a dobrémravy, tam sa dodržujú aj zákony. Dodržiavať uvedené zásady je niekedy,ako sa zdá, nad ľudské sily. Bolo by možné tu spomenúť celý rad príkladovz celého sveta, vrátane Slovenska, ako štátne orgány (verejné obstarávanie, eurofondy, štátny rozpočet) a vedenia veľkých firiem porušujú právnepredpisy vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu (ide najmä o úplatky predstaviteľom štátnych orgánov ale napr. aj svojim odberateľom) ale aj smerom dovnútra vo vzťahu k vlastným zamestnancom, prípadne vlastníkomfirmy. Ono sú to vlastne všetko spojené nádoby. Treba tiež zdôrazniť, že to,čo sa dostane na verejnosť, je len špička ľadovca.3 Právny štát a kvalita právnej úpravyČi chceme alebo nie, dostávame sa ďalej až k základom právneho štátu. Ako som už pri inej príležitosti uviedol, osobitne sa treba zmieniť o téze(„pravice“), ktorá má svoj racionálny základ a v zásade s ňou možno súhlasiť (samozrejme s výhradou potreby solidarity všade tam, kde je to nevyhnutné). Je to téza o individuálnej zodpovednosti jednotlivca za svojosud. Treba odmietnuť paternalistické koncepcie štátu, ktorý sa má postarať o jednotlivca od kolísky až po hrob. Štát však na realizáciu tejtotézy, okrem iného musí zabezpečiť aspoň nevyhnutné minimum dodržiavania pravidiel, ktoré sám stanovil a ochranu tých, ktorí ich dodržiava-11

Robert Schronkjú!!!!! O tom, že to tak stále nie je, myslím, nemusíme sa navzájom presviedčať. A opäť nemožno v tejto súvislosti neuviesť, podľa môjho názoru,nádherný výrok ukrajinského filozofa Nikolaja Alexandroviča Berďajevažijúceho v rokoch 1874 až 1948: „Štát nie je povolaný na to, aby zmenil život na raj, ale aby mu nedovolil zmeniť sa na naozajstné peklo“.Ak sme pri základoch právneho štátu, nemožno nespomenúť Cicerovvýrok, podľa ktorého “Maxima illecebra est peccandi impunitatis spes.“(„Najväčším lákadlom na zlé skutky je nádej na beztrestnosť.“). SlovamiVladimíra Iľjiča Lenina (ktoré si pamätám ešte zo skúšky z trestného práva hmotného) – „Trest, sankcia, musí pôsobiť nie svojou prísnosťou, tvrdosťou, ale vedomím neodvratnosti“. Vladimír Iľjič to, myslím, napísalv inom kontexte, ale či vedel alebo nie, definoval jeden z kľúčových základov právneho štátu.Je to otázka právneho vedomia, resp. ako sa u nás zvykne hovoriť “právneho bezvedomia”. Vedomie neodvratnosti závisí, prirodzene, najmä odtoho, ako fungujú príslušné štátne orgány. Polícia, u nás stále prokuratúra, súdy a ďalšie orgány ako napr. inšpektoráty práce. Tu sa mi pred očamivynára tvár bývalého maďarského predsedu vlády Gyurcsánya, ktorý predniekoľkými rokmi pri uvádzaní nového ministra vnútra do funkcie adresoval policajtom posolstvo, ktoré sa dá zhrnúť do stručnej vety - “Trestnéčiny stíhať, nie páchať.”Ak hovoríme o hodnotách v právnom štáte, nemôžem nespomenúťtých, ktorí predovšetkým by mali usilovať o presadzovanie hodnôt, zákonov a dobrých mravov v pracovnoprávnych vzťahoch v praxi. Už Josif Vissarionovič hovorieval, že „kádre rozhodujú o všetkom“. Nie je tu časovýpriestor vyjadriť sa podrobnejšie k zamestnávateľom a k postaveniu a činnosti vedúcich zamestnancov (osobitnou kategóriou sú v širších súvislostiach niektorí ústavní činitelia). Nemožno však v tejto súvislosti nespomenúť zamestnávateľa opísaného v dennej tlači, ktorý svojim zamestnancomvyhlasoval: “Zákony Slovenskej republiky končia pri bráne mojej firmy.”O niekoľko mesiacov sa z neho stal normotvorca, tvorca tých zákonov, ktoré končia pri bráne jeho firmy. Stal sa z neho poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.Veľkú úlohu aj v súvislosti s rozhodovaním o pracovných sporoch zohráva samotná právna úprava, jej kvalita, čistota právnej úpravy a jednoznačnosť jej výkladu, ktorá ovplyvňuje rozhodovaciu činnosť súdov.Na otázku prečo keď sa stretnú traja právnici, na jedno ustanoveniezákona majú šesť právnych názorov, je jednoduchá odpoveď. Lebo je totak zle napísané. Ak zákonodarca niečo zamýšľa, tak to má tak napísaťa schváliť. K tomu, že to tak vždy nebolo a nie je, máme dosť príkladov(a boli a sú aj v Zákonníku práce).Zákonník práce mal a aj naďalej má tak formálne ako aj vecné nedostatky. Medzi nedostatky Zákonníka práce patrí nie vždy najvhodnejšiasystematika. Sú tu také ustanovenia, ktoré sú zbytočne redundantné a nie12

Robert Schronkpresne formulované, sú viac ako nedôsledné, navzájom si odporujú alebodokonca nemajú vôbec zmysel, význam a účel (je tu napríklad vymedzenýobsah pojmu, ktorý potom Zákonník práce ďalej „používa“ s dvomi rôznymi obsahmi). Tieto skutočnosti vedú k tomu, že v praxi dochádza k rôznymvýkladom niektorých ustanovení Zákonníka práce. Niektoré z nich môžuspôsobovať problémy aj v súdnej praxi.Osobitným problémom je „dynamika legislatívneho procesu a legislatívnej činnosti“, ktorá, nepochybne, významne ovplyvňuje praktickú aplikáciu právnej úpravy ako aj rozhodovaciu činnosť súdov. Hoci nový Zákonník práce mal, podľa môjho názoru, predurčiť reguláciu pracovných vzťahov a priniesť stabilitu do právnej úpravy (malo ísť o „zavŕšenie reformypracovného práva“) a najmä do jej aplikácie v praxi na relatívne dlhšie obdobie, ďalší vývoj veľmi rýchlo ukázal, že tomu tak nie je a zdá sa, ani takskoro nebude. Z takmer štyridsiatich noviel Zákonníka práce (bol dokonca novelizovaný ešte pred nadobudnutím účinnosti) minimálne štyri (-päť)zásadne menili právnu úpravu, raz v prospech zamestnávateľov, inokedyv prospech odborov a zamestnancov. Je nepochybné, že aj tento mantinelizmus je škodlivý pre všetky zúčastnené strany.Pracovné právo plní predovšetkým ochrannú funkciu, chráni slabšieho účastníka pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je zamestnanec. Ako náhle pracovné právo prestane zohľadňovať objektívnu realitu a bude reflektovať predovšetkým politickú vôľu resp. záujmy len jedného z účastníkov,dochádza k deformáciám a môže sa stať to, čoho svedkami sme boli u násv pracovnoprávnej legislatíve od prijatia nového Zákonníka práce.Na právnu úpravu je, prirodzene, potrebné sa pozrieť aj z hľadiska jejaplikácie. Ako som uviedol už pri inej príležitosti, absencia hodnotového systému, porušovanie elementárnych zásad slušnosti a toho, čo máme aj v Zákonníku práce, dobrých mravov, sa prejavujú aj v praxi a každodennej aplikácii pracovnoprávnych predpisov. Diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch, mobing, bossing, sexuálne zneužívanie podriadených atď. Áno ide tuaj o dôstojnosť v práci. (Revidovaná Európska charta ako jediný medzinárodný právny dokument zakotvuje vo svojom čl. 26 aj právo na dôstojnosťv práci). V našich podmienkach je to aj o úrovni firemnej kultúry a kultivovanosti vzťahov zamestnávateľ – zamestnanci, resp. zamestnávateľ - zástupcovia zamestnancov a aj o úrovni rokovaní a vzťahov v rámci tripartity.Osobitne to platí pre oblasť kolektívneho vyjednávania, kde v konečnom dôsledku sú všetci “na jednej lodi”. Primárne je tu, myslím, zachovanie konkurencieschopnosti zamestnávateľa (a tým aj zamestnanosti).Na záver k právnej úprave stručná poznámka. Prechod na trhovú ekonomiku v oblasti pracovných vzťahov vyžadoval predovšetkým vytvorenie trhupráce a pokiaľ ide o právnu úpravu pracovnoprávnych vzťahov zmenu v metóde regulácie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania. Rozšírenie a prehĺbenie zásady zmluvnosti vyžadovalo zmenu kogentných noriemna relatívne kogentné a dispozitívne. Tým sa zvýšili aj nároky na rozhodo13

Robert Schronkvanie pracovných sporov a úloha súdov v pracovnoprávnych vzťahoch, vytvoril sa priestor pre úvahu súdu (prirovnávam to k rozhodovaniu Ústavnéhosúdu – stále viac sa treba opierať o všeobecné zásady). Sú tu však, prirodzene,aj pojmy, ktoré nevyhnutne musí, vzhľadom na konkrétne okolnosti každéhoprípadu, konkretizovať až súdna prax (spravodlivo požadovať, dobré mravy,menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny).4 Inštitucionálne zabezpečenie rozhodovaniapracovných sporovZákladnou otázkou, nepochybne, zostáva úloha štátu v spoločnosti. Tov našej oblasti súvisí, samozrejme, aj s vymožiteľnosťou práva a osobitnes riešením individuálnych sporov v pracovnoprávnej oblasti.O vývoji právnej úpravy, resp. inštitucionálneho zabezpečenia rozhodovania pracovných sporov budú podrobne hovoriť kolegovia. Rozhodovanie(vybraného okruhu) pracovných sporov) rozhodcovskými komisiami, ktoréboli orgánmi odborovej organizácie bolo po novembri 1989, pochopiteľne,zrušené. Zmienim sa ešte o tom, že pred niekoľkými rokmi novela Občianskeho súdneho poriadku priniesla zásadnú zmenu, na ktorú nereagovaliani zamestnávatelia a ani odbory. Súčasný stav je taký, že pracovnoprávne spory rozhoduje samosudca (namiesto zrušených senátov). Vo vyspelej Európe je to pravdepodobne dosť ojedinelý zjav. Problém s prísediacimi, v prípade záujmu zamestnávateľov a odborov, bol, podľa môjho názoru, riešiteľný.Pokiaľ ide o samotné súdy, ak vychádzam z toho, čo bolo doposiaľ publikované v médiách, tak dôvera občanov v súdy a ich rozhodovanie nie je príliš veľká. To, myslím, súvisí aj s tým, čo som už uviedol v rámci všeobecnýchpoznámok. Často počúvame, že súdy sú preťažené vysokým počtom občianskoprávnych a obchodnoprávnych sporov. Ak je to tak, možno by bolo užitočné prehodnotiť vnútornú organizáciu činnosti súdov (vrátane rozšíreniaodborného aparátu) a v prípade potreby (aspoň prechodne) zvýšiť počet sudcov (ak nie inak, napr. aj dobrovoľným posunutím odchodu do starobnéhodôchodku). Ako ďalší problém sa niekedy uvádza, že na „malých“ súdoch jenízky počet sudcov a nie je možná ich špecializácia. To opäť v širších súvislostiach súvisí s územnosprávnym členením štátu. Skutočne bolo potrebnévytvoriť toľko okresov? Nie je možná zmena v organizácii súdov?Snáď najčastejšie uvádzaným argumentom proti znovuzriadeniu senátov je skutočnosť, že klesá počet pracovných sporov. Pracovné právoplní predovšetkým ochrannú funkciu, chráni slabšieho účastníka pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je zamestnanec. Vieme veľmi dobre z praxe,že právna ochrana poskytovaná zamestnancom je často neúčinná, nie všakvždy preto, že by bola chyba v právnej úprave. Treba otvorene uviesť, žeprávna ochrana (ako aj „právna rovnosť“) je v podmienkach ekonomickej14

Robert Schronknerovnosti často len iluzórna. Pri tvorbe a hodnotení právnej úpravy nemožno ochrannú funkciu pracovného práva absolutizovať, pretože aj onamá svoje prirodzené hranice. Ako hovorievam, Zákonník práce ešte nenapísal žalobu. Tú musí napísať (aj v okrese s 30 %-nou nezamestnanosťou) zamestnanec. Zamestnanec neraz žaluje zamestnávateľa až keď užmá isté nové zamestnanie, aj v prípade jeho úspechu v spore to totiž niekedy býva Pyrrhovo víťazstvo.Ekonomická závislosť, strach o prácu ale i možno odstrašujúce poplatky (úhradu trov konania možno riešiť napr. obdobne ako je to v Rakúsku– ingerencia odborov), dĺžka konania a neznalosť zákona vedú k tomu, žepočet pracovných sporov klesá. To však neznamená, že môžeme byť spokojní s inštitucionálnym zabezpečením rozhodovania pracovných sporov.Voči znovuzriadeniu senátov sa argumentuje aj tým, že nové senáty sú finančne limitované. Ak je jednou z prioritných úloh štátu zabezpečovaniezákonnosti a vymožiteľnosti práva, tak sa to týka aj jeho zodpovedajúcehofinancovania (možné zdroje vyplývajú aj z publikovaných informácií o verejných obstarávaniach). Súčasťou riešenia môže byť aj vytvorenie osobitných (mimosúdnych) orgánov, ktoré by rozhodovali vybraný okruh pracovných sporov. Rozhodujúcu úlohu pri riešení uvedených problémov môžuzohrať aj alebo najmä zamestnávatelia a odbory (napr. aj zabezpečovaním prísediacich v senátoch). Ako príklad možných riešení je opäť možnouviesť Rakúsko.Záverom ešte stručná poznámka k personálnemu zabezpečeniu determinujúcemu rozhodovanie súdov, osobitne k úrovni absolventov právnických fakúlt. Pri všetkej skromnosti, my, skôr narodení, to vieme trochuporovnať. Stačí si pripomenúť medializované pripomienky zo strany Advokátskej komory (absolventi majú nízku úroveň vedomostí, niektorí sanevedia vyjadrovať). Veľký význam má už spomínaná dôvera verejnostiv súdy. To súvisí aj s transparentnosťou výberu sudcov. Treba povedať, žemedializované informácie a pochybnosti neovplyvňujú príliš pozitívne dôveryhodnosť súdnictva vo vedomí občanov (rodinkárstvo pri výbere sudcov, korupcia, atď.).Predpokladám, že o niektorých naznačených problémoch sa tu budeešte hovoriť podrobnejšie. Možné riešenia ponúka predovšetkým príprava nového Občianskeho súdneho poriadku. Dúfajme, že táto možnosť nezostane nevyužitá.Kontaktné údaje:prof. JUDr. Robert Schronk, CSc.e-mail: [email protected] Komenského v Bratislave, Právnická fakultaŠafárikovo nám. č.6, 810 00 Bratislava15

Prečo zriadiť pracovné súdyJuraj BorgulaZväz strojárskeho priemyslu Slovenskej republikyAbstrakt: Pracovné súdy sú potrebné ako už pre zamestnancov, takaj pre zamestnávateľov. Zamestnávatelia od nich vyžadujú efektívne a rýchle riešenie sporov, zatiaľ čo zamestnanci sa domáhajú svojho práva, aj keď niekedy nie úplne oprávnene.Abstract: Labour courts are required as for employees as well asfor employers. Employers require efficient and fast dispute resolution, while employees pursue claims, although sometimes not legitimately.Kľúčové slová: zamestnanec, zamestnávateľ, pracovno- právnespory, kolektívne spory, sociálny zákonKey words: employer, employee, labor disputes, collective disputes, social law1 ÚvodPracovné súdy sú sporadicky, už niekoľko rokov témou nastoľovanouhlavne odbormi a zvyčajne počas nejakej post-volebne nevyhnutnej novelezákonníka práce, alebo iného sociálneho zákona, ktorú napokon zaplatiazamestnávatelia alebo aj občania. Zamestnávatelia nie sú týmito nápadmi nadšený, hlavne preto, lebo ich potreby v súvislosti s pracovnými súdmi sú rozdielne. Kým zamestnancom ide o ochranu voči zamestnávateľomporušujúcim (ak!) ich práva a zamestnávateľov zaujíma trvanie riešeniasporov a „čo to stojí“.Spoločným dôvodom na podporu zriadenia pracovných súdov je zrejmeto, že dlhodobé neriešenie pracovno-právnych sporov alebo dokonca nespravodlivé riešenie môže viesť až k sociálnym nepokojom, čo nie je záujmom nikoho.Podstatným je, aby takýto orgán riešil s dostatočnou kompetenciou otázky

Ing. Juraj Borgula Zväz strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky 10:50 - 11:00 Diskusia k predneseným príspevkom 11:00 - 11:30 Občerstvenie 11:30 - 11:45 Konania vo veciach opravných prostriedkov v dáv-kových veciach sociálneho zabezpečenia JUDr. Zuzana Macková, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta